Nebudem ti vravieť, milý priateľu, aby si si predstavil sám seba na miesto drobného hmyzu, pretože by som bol hádam vysmiaty ešte ďaleko v predstihu, predtým, než by som sa stihol hlbšie ponoriť do svojej obhajoby.
Oveľa ľahšie sa dokážeš vžiť do kože iného človeka. Iného, hoc takého obyčajného človeka, akým som ja alebo akým si ty. A len pre túto predstavu, pre tento jediný moment, vráť sa prosím o niekoľko storočí naspäť do minulosti. Do dôb amerického kontinentu za čias prvých španielskych kolonizátorov. Tebe, drahý čitateľ, pripadne úloha pôvodného amerického obyvateľa, nesprávne označovaného za „Indiána“.
Znie nepochybne zaujímavo a lákavo, takýto výlet v čase, ak sa však náhodou v tvojej hlave vyrojili pochybnosti o relevantnosti môjho prirovnania, zotrvaj v čítaní, už o pár vzácnych sekúnd sa dozvieš jeho dôvod.
Vrátili sme sa teda pár storočí naspäť do minulosti a z teba sa stal „Indián“, vstupujúci do úplne nového veku, vítajúci španielskych kolonizátorov. Ak by sa Indiáni nad týmto okamihom kedykoľvek zamysleli, asi by im na um zišlo nespočetné množstvo predstáv. Na mnohých by sa schuti zasmiali, mnohé by im do duší vniesli strach a obavy, iným by súhlasne pritakávali hlavami. No to, čo sa naozaj udialo, by hádam prekonalo aj ich najdesivejšie a najtemnejšie nočné mory.
Vyspelí Európania totiž na tomto novom, rajskom mieste vzali doslova „božské“ práva do svojich rúk. Božské preto, pretože tieto prislúchajú len Bohu. Pretože uprieť neškodným ľuďom základné práva môže iba ten, kto im ich dal - stvoriteľ a jediný oprávnený sudca. Najmenším úsilím objaviteľov zo starého sveta prišli pôvodní Američania o svoje náboženstvo, o rodiny, o slobodu, o právo na život. Boli vyhlásení zvermi a tie predsa neboli hodné žiadnej z týchto „vymožeností“. Dovtedy prirodzená vec sa pre nich stala „výsadou“ a „cnosťou vyvolených – bielych Európanov“.
Španieli sa k Indiánom správali horšie ako k najpodradnejšej forme ľudskej existencie. Pretože už dlhšie neboli ľuďmi, všakže, a nemali právo na nič. Áno, boli to kruté doby. Veď prešlo by dnes týranie hocakého zvieraťa spôsobom, akým boli mučení Indiáni? Nepozdvihla by sa vlna odporu pri pomyslení na šteniatko, držané po mnoho mesiacov v tmavej a plesnivej miestnosti (akými boli podpalubia vtedajších lodí), s minimálnym prísunom jedla a vody? Ktoré by v prípade, že mu „žičilo šťastie“ a prežilo by plavbu, muselo pracovať a vydávať svoju žiarivú energiu v nemenej krutých podmienkach?
v
V skutočnosti, všetko toto sa deje na bitúnkoch a chovných staniciach. Avšak čo oko nevidí, to srdce nebolí, a azda preto mnohí z ľudí, oddaných čitateľov, ignorujú tento zvierací holokaust. Ba dokonca ho podporujú kupovaním a konzumovaním živočíšnych produktov. Ale o tom ti teraz nechcem hovoriť. Všetko má svoj čas.
v
Vráťme sa však k téme. Títo uzurpátori teda obrali nešťastníkov o ich základné aj pokročilé práva. Kto však im dal právo rozhodovať o živote a smrti iných ľudí? Veď všetci by sme si mali byť rovní. Títo ľudia sa rozhodli sami, vo vtedajšej spoločnosti bol ich čin dokonca považovaný za normálny. Čo im bránilo sa takto rozhodnúť? Rozhodnúť, že dotyčný organizmus nemá právo na život, pretože je zver. A nemá aj obyčajné zviera právo na život? Nepovedali by ste, že váš psík, mačka či biely myšiak vo svojom výbehu má právo na život? Ako by ste reagovali, keby niekto pristúpil a zabil ho pred vašimi očami? Či už hneď, alebo by ho časom utrápil hladom alebo smädom.
Tak, ako sa vy dnes pozeráte na tieto činy našich predchodcov a považujete ich za zverstvá, ja považujem za neprezieravé, kruté a zbytočné bez mihnutia oka pripraviť o život čo i len najmenší hmyz. Pretože nestaviame sa tým do pozície tých, ktorí tým istým spôsobom vyhlásili pred pár storočiami iné tvory nehodných života? To, že tieto tvory boli ľudské bytosti, len zvýrazňuje moju myšlienku. Chceme v sebe podporovať tento hyenizmus? Vari nemá právo na život každý živý organizmus? Pretože každému jednému z nich ho vdýchol Boh. A iba on ho má právo zase zobrať naspäť. A aj ten, kto neverí v existenciu vyššej entity - Boha, musí pripustiť, že každý život má svoju cenu. Pretože len preto, že nám niekto/niečo nepripadá hodný/é existencie, neznamená to, že sa nemôžeme mýliť.
Preto sa ťa pýtam, drahý priateľ, aké presvedčivé odôvodnenie svojho práva zabiť túto osu mi dáš. Také, čo by prekonávalo jej právo na život. Žiadam od teba, priateľu, len jediné – úctu ku každej forme života.
